Mnohí ľudia majú pocit, že čím sú starší, tým rýchlejšie plynie čas. Týždne sa zdajú kratšie, roky utekajú rýchlejšie a udalosti, ktoré sa kedysi zdali vzdialené, prichádzajú zrazu veľmi rýchlo.
Psychológovia však vysvetľujú, že nejde o skutočné zrýchlenie času. Ide o spôsob, akým náš mozog spracováva spomienky a vníma nové zážitky.
Úloha nových zážitkov
Jedným z hlavných dôvodov je množstvo nových skúseností. Keď sme deti, zažívame veľa nových vecí – prvý deň v škole, nové priateľstvá, nové miesta či nové vedomosti.
Pre mozog sú tieto momenty veľmi intenzívne a vytvárajú množstvo spomienok. Preto sa obdobie detstva v pamäti zdá dlhšie.
Rutina zrýchľuje vnímanie času
V dospelosti sa život často mení na sériu opakujúcich sa činností. Práca, povinnosti a každodenná rutina vytvárajú menej nových podnetov pre mozog.
Keď sa udalosti podobajú jedna druhej, mozog ich spracuje rýchlejšie a obdobie sa spätne zdá kratšie.
Pomerné vnímanie času
Psychológovia vysvetľujú tento jav aj matematicky. Pre dieťa predstavuje jeden rok veľkú časť jeho života.
Pre desaťročné dieťa je jeden rok desatina života. Pre štyridsaťročného človeka je to už len štyridsatina života.
Preto sa rovnaký časový úsek môže subjektívne zdať kratší.
Vplyv pozornosti
Ak sa intenzívne sústredíme na určitú činnosť alebo zážitok, čas môže subjektívne plynúť pomalšie. Naopak, keď robíme rutinné alebo automatické činnosti, mozog ich spracuje rýchlo.
To môže vytvárať pocit, že čas ubieha rýchlejšie.
Ako spomaliť vnímanie času
Dobrou správou je, že existujú spôsoby, ako subjektívne spomaliť vnímanie času.
- skúšať nové aktivity
- cestovať na nové miesta
- učiť sa nové zručnosti
- venovať viac pozornosti prítomnému okamihu
Nové skúsenosti totiž vytvárajú viac spomienok, ktoré mozog zaznamenáva.
Zhrnutie
Pocit, že čas plynie rýchlejšie, je prirodzený psychologický jav. Súvisí s tým, ako náš mozog spracováva nové zážitky, rutinu a spomienky.
Ak chceme mať pocit plnšieho života, jedným z najlepších riešení je prinášať do každodenného života viac nových skúseností.